ovin

Merino ovečky sú cenné najmä pre svoju jemnú a hrejivú vlnu. Ich kožušine trvá dlhšie kým narastú, tým pádom sú jemnejšie a elastickejšie než kužušina obyčajných ovečiek. Pochádzajú zo Severnej Afriky a Španielska. Odtiaľ sa v 19. storočí rozšíril chov aj do iných krajín. V súčasnosti je hlavným producentom Austrália. Merino ovce sú známe aj svojou veľkosťou. Dospelý jedinec vyprodukuje v priemere 2 až 4 kg vlny ročne, niektoré aj 10 kg.

Dôležité prednosti merino vlny:
- hrejivosť, termoizolácia (pre unikátnu štruktúru jej vlákna, ktorá je oproti umelému vláknu nerovnomerná, vačkovitá),

(foto zdroj: https://blogionik.org/blog/2017/02/16/itch-scratch-wool/)

- bez pocitu chladu v prípade potenia, reguluje vlhkosť (absorbovuje vlhkosť do 30% svojho objemu, ktorá sa vo vlne ľahko zahreje),

- antibakteriálna schopnosť, vhodné aj pre alergikov (baktériám sa našťastie nepáči tak v nerovnomernej štruktúre vlákien vlny ako v umelom vlákne),

(foto zdroj: www.farmersweekly.co.za)

- oblečenie tak nezapácha ani pri dlhodobejšom nosení. Je to výhodou pre spotrebiteľa (menej pracích prostriedkov, času) a aj pre samotnú prírodu.
(zdroj web Austrálskeho Národného Múzea a wikipedia a otestované mnou počas vývoja vecičiek aj v chladnom počasí, aj počas športovania)

Rozdelenie merino vlny podľa hrúbky vlákna:
< 17,5 mikrónov - Ultrafine merino
17,6 – 18,5 mikrónov - Superfine merino
18,6 - 19,5 mikrónov - Fine merino (alebo Extra Fine merino)
19,6 – 20,5 mikrónov - Fine medium merino
20,6 - 22,5 mikrónov - Medium merino
22,6 – 24,0 mikrónov - Strong merino

Odkiaľ získavam materiál
Po dlhých mesiacoch zháňania a testovania najnepichavejšej merino vlny som zakotvila zatiaľ pri týchto výrobcoch:

ATELIER ZITRON, Nemecko (používajú vlnu z vláken s hrúbkou 19 – 20,5 mikrónov). Samotná vlna pochádza z južnej Ameriky a Tasmánie.

MALABRIGO YARN, Uruguaj, Peru (používajú vlnu z vláken s hrúbkou 18 mikrónov). Aj samotná vlna pochádza z Uruguaja.

ROSY GREEN WOOL, Portugalsko, Nemecko - jedna z najjemnejších organických merino priadzí s certifikátom GOTS (Global Organic Textile Standard).

Okrem toho, že sú jemné, mäkké a pekne sfarbené, pri výbere dodávateľov zohrávala dôležitú rolu aj skutočnosť, že spomínaní výrobcovia používajú vlnu z NON-MULESED chovu - ovečky nie sú trápené bolestivým mulesingom a žijú voľne vo výbehu.

Používam výlučne vlnu od ovečiek z takéhoto NON-MULESED chovu. Posledne sa o tom viac hovorí, no čo to vlastne znamená? Nie som síce odborník na chov oviec, no niečo som si o tom naštudovala, keď som zháňala materiál a chcem sa s Vami podeliť o tieto informácie.

Merino ovce boli vyšľachtené tak, aby mali čím viac kožušiny. Ich koža a kožušina má tým pádom veľa veľkých záhybov, faldov.

(foto zdroj: www.peta.org.au)

Toto spôsobuje problém v oblasti ich zadočkov, kde sa ľahko zachytávajú nečistoty, a tým sú tieto miesta lákavým miestom pre muchy. Od roku 1929 sa vo väčšine fariem tento problém snažia riešiť odrezaním kože v okolí problémových miest (mulesing), a to bez anestézie. To ale spôsobuje zvieratám bolesť a rôzne infekcie.

V posledných rokoch sa snažia špecialisti nájsť iný, šetrnejší spôsob, ako vyriešiť tento problém. NON-MULESED chovy uprednostňujú humánnejšie metódy, napríklad zvýšenie hygieny, použitie rôznych spon pre kožušinu a faldy na problematických miestach. Aj v súčasnosti naďalej pokračuje výskum najmä v Austrálii ohľadne šetrnejšieho riešenia tohto problému.

Rekordné rúno

Už len malá pikoška. Zaujímavosťou je rekord jeden zatúlanej ovečky z roku 2015, ktorej narástlo neuveriteľných 41,1 kg rúna. Domestikované ovce sa totiž musia strihať každý rok, pretože im rúno neprestajne rastie. Ak ich neostrihajú, začnú mať časom problémy s pohybom, môžu sa prehriať, dokonca aj oslepnúť. Táto ovečka mala šťastie, keď ju náhodou zbadali túlať sa na okraji pastviny na sever od Canberry (Austrália). Nazvali ho Chris.

Špecialisti na základe množstva ostrihaného rúna odhadujú, že sa musela túlať aspoň 5 rokov. :) Dobre, že ju našli, pretože sa už veľmi ťažko hýbala. Po ostrihaní je opäť fit a rekordné ovčie rúno je dodnes vystavené v Austrálskom Národnom Múzeu.

(Zdroj Austrálske Národné Múzeum)