. EH

Kde bolo, tam bolo, v ďalekej krajine, videla som raz anjela. Bol malý, mal modré krídla a stál v oblakoch. Zaujal ma a nemohla som z neho spustiť oči. Toto nie je rozprávka, to je realita. Bol namaľovaný detskou rukou. Nádherný, tlmený lesk jeho krídel podčiarkoval ľahkosť a vznešenosť materiálu.Také niečo som ešte nevidela!

Vraj hodváb !!!

O niečom takom nebolo vtedy v našej krajine ani chýru, ani slychu. Niekoľko rokov som živú spomienku na anjela nosila v sebe. Až raz po rokoch, v inej nie tak ďalekej krajine som v obchode pre výtvarníkov zbadala baly látok.

Vraj hodváb !!!

HEURÉKA !!!

Zostali tam moje peniaze a motýlie krídla som si niesla domov aby sa premenili na šatky, šále, plédy a tie leteli na hrdlá žien aby ich ohriali, schladili a hlavne ozdobili.

To bola moja cesta k maľovaniu na hodváb.

Možno mi stále pomáha ten malý anjelik na ktorého som ešte nezabudla a dúfam, že ani on na mňa.

Som šťastná, že aj Vy ste súčasťou môjho príbehu a že Vám môžem robiť svojou prácou radosť a posielať Vám hodvábné pohladenie anjela.