Malá sranda o umení...

 

Keď máte v hlave Chicago, v žilách burcuje hnev Sparty a na prsiach visí ťažoba Londýnskych rán ... /tulák by zrejme hltol z fľašky Rumu/ ... a vo vrecku vám klepe, jedna o druhú, pár otupených ceruziek, strhnete plagát s nápisom ?Wanted? a na druhú stranu sa vám vysype niekoľko nesúvislých čiar, a keď to má po troch cigaretách zmysel a tvar, tie drobné zo starého saka dáte obchodníkovi za prvú sadu akrylu a ten najlacnejší štetec, bežíte domov a na rám z rosypanej postele natiahnete zožltlú plachtu, jedno nervózne kafe a ďaľšie cigáro, pár starých fľašiek od kompótu naplníte vodou a neskončíte čmárať, miešať, stierať, opravovať, dripovať, vymieňať dosku za doskou na váš starý mono-gramofón, sedem krokov od plátna a zas pre pár ťahov späť, až kým vaše triko nepotrebuje hodiť do prádla, ešte hlt studenej kávy a zhasiť posledné cigáro......a hotovo, vaše ?Polibte mi prdel? je na plátne.....jo.....a prichádza chvíľa, keď ste na seba hrdý.....obzeráte obraz z jednej, druhej.....tretej strany, v hlave eufória Pollocka.....vážnosť Klimta a namyslenosť Picassa, .... ale len pred davom, ktorý pozerá zo stien........nie je dobré tváriť sa ako populárnejší než Ježiš Kristus......

 

Dnes sedím doma, občas vybehnem s Leom (to je náš bulík bulteriér bulterierovič), Lucy pracuje a mne tu dosť chýba, a napadlo ma že Vám ukážem pár čmáraníc z časov, keď som milovanú Lucy stretol a tá ma ?nakopla? do plátna a papiera

 

?Na kameni? (sketch)

 

No, a tak som začal prekreslovať pár fotiek z deviantartu. Dostal som krásny skicár, pár pasteliek, kvalitnú gumu a čmáral som, čmáral a čmáral.......Mimochodom, deviantart.com ma presvedčil o tom, že svet je krásny už len vďaka tomu, čo ľudia doma robia......Umenie, zdá sa, nie je prežitok.....je stále medzi nami....a ľudia ho milujú......

 

 

Bolo toho viac. A ja som sa tešil z práce domov.

Lucy ma vtedy dosť inšpirovala.Ukazovala mi umelcov ako Klimt, ktorého sama neskutočne zbožňuje, Pollock, ktorého som si zas obľúbil ja, naučila ma rozoznávať krásu štýlov a hlavne držať v ruke štetec

A tak prvý môj naozajstný obraz stvárňuje práve ju.

 

?Lucy? (akryl)

 

Ženské telo je nádherný objekt pre umelca....myslím každého.

Tak som trochu intenzívnejšie začal čmárať krivky tohto zázraku, aby som ho pri ďaľšej práci správne pochopil.

 

 

 

 

Ale nebolo to stále ono. Lucy ma dosť povzbudzovala do toho, aby som skúsil vlastný rukopis a štýl.

A mňa napadlo, že je dosť  vynosené kresliť krásne modelkovské telá. Tak som sa pustil do niektorých vecí ako je táto:

 

 

Trochu abstrakt, ale dá sa.....

Bolo zaujímavé miešať druhy farieb.Napríklad tu je použitý akryl, akvarel a pastel.

 

 

A malá rýchla skica o nás, čo nepoznáme svojich pravých otcov

 

 

 

A keď už som spomenul , že nie len modelka je žena, tak tu je ďaľší príklad:

 

 

Pravdou je to, že nie každá maľba skončí tak, ako ste si ju predstavovali na začiatku. Táto sediaca ?mamuša? mala byť vlastne nakreslená len suchým pastelom....lenže sa to medzi nami nejak ?zvrhlo?

 

Tak, a to je všetko do môjho prvého blogu.