Poslední dobou se nám v rozhovorech střídá jedna šikovná Slovenka za druhou. Dnes je to paní Jarmila, která na Fleru tvoří pod značkou JeBe. Kromě dvou malých holčiček ji naplno zaměstnává ruční výroba originálních tašek a kabelek. Proč se začala věnovat zrovna těmto doplňkům a mnoho dalších zajímavých informací se dozvíte o pár řádků níže...

Řekněte nám na úvod něco o sobě.
Volám sa Jarmila a to je jediný nemenný fakt, ktorý sprevádza moju minulosť, súčasnosť a budúcnosť (všetko ostatné sú premenlivé okolnosti, zhoda náhod a neustále hľadanie vlastnej cesty). Mám manžela, dve dcérenky (2 a 5 rokov) a 24 hodín denne, ktoré sa neustále snažím natiahnuť o pár hodín, ale stále sa mi to nedarí.

Jak jste se dostala k tvoření?
Nijak… asi to prišlo so mnou. Potreba tvoriť ma viedla na strednú školu (Návrhářství a modelářství oděvu na SPŠT v Brně), vysokú školu (učiteľstvo výtvarných predmetov a estetika na UKF v Nitre) a do učiteľskej práce na strednej umeleckej škole ozvláštnenej vlastnou tvorbou v oblasti maľby a textilu. Vlastne celý život ma sprevádza umenie, tvorba, hľadanie nových podnetov a nápadov.

Věnujete se tvorbě profesionálně? Kolik času jí věnujete?
Áno… profesionálne sa snažím vtesnať do jedného dňa deti (2ročná Evička trávi so mnou celý deň, kým Hanka je v škôlke), domácnosť a kabelky a popri tom sa borím s administratívou spojenou s podnikaním. Potom príde február (blíži sa daňové priznanie) a ja to všetko profesionálne triedim, preberám a vydýchnem si, keď mi to jedna dobrá duša zorganizuje a spíše do pár strán tak, ako sa profesionálne patrí.
To, či svoje výrobky zvládam profesionálne, nechám na nositeľov, ale frekvencia reklamácií ma uisťuje v tom, že to asi robím dobre („profesionálne“).

Čas… nie som tu asi jediná, ktorá je nespokojná s tým, že mi bolo pridelené rovnaké množstvo času ako niekomu kto nevie čo s ním... Pracujem popri dieťati (občas dvoch), takže sa snažím už pár rokov nejako vtesnať prácu medzi deti… alebo deti medzi prácu (?)… už ani sama neviem. Bežne mi postačujú 3 - 4 hodiny denne, ale v hlave je to neobmedzená činnosť. Nápady sa nepýtajú koľko je hodín a čmárať na papier sa dá aj po večeroch pri hudbe. Ale práve to je na tejto práci najkrajšie – baví. A keď je chuť aj čas sa dá zorganizovať tak aby to fungovalo. Dokážem to vďaka prísnemu režimu, dobre vyvenčených deťoch a snahe manžela pomôcť mi tým, že po príchode z práce je s babami.

Řekněte nám něco o technice, kterou tvoříte. Proč to u vás vyhrála?
Nevyhrala… ešte vždy sa to môže zmeniť…
Ale kabelkám som sa začala venovať preto (a je to už pekných 10 - 15 rokov), lebo ich považujem za kúsky oblečenia, ktoré dodajú majiteľke šmrnc, vytrhnú ju zo šedi,  uberú na veku a povedia možno viac než sa kabelkám pripisuje. Nie som taškár a kabelkár v pravom slova zmysle, nectím vrecká, funkčné detaily, pre mňa je dôležité, že sa môžem pohrať s materiálmi, farbou, kompozíciou. Obdivujem jednoduchý funkcionalizmus, ale v tvorbe ma teší moje vrstvenie, prelínanie, „strojokreslenie“ a nekonečné hromadenie materiálov a prvkov. Až potom je na rade funkčnosť…


Popište nám typický průběh tvůrčího procesu, který vede ke vzniku nového výrobku.
Nedá sa popísať v niekoľkých vetách, nápady dlho prechádzajú hlavou tam a naspäť, niektoré sa v hmlistom náčrte ocitnú na papieri a čakajú na svoju chvíľu (sú ich stovky, takže väčšina nemá šancu). Takže niektoré veci vzniknú na základe návrhov, no niekedy stačí, že ma inšpirujú nové materiály a ich farebné kombinácie  a niekedy mi vznikne vzácna diera v programe a ja chytím kus látky a spontánne si ho dotvorím aplikáciou, strojokresbou a takéto kusy zasa potom čakajú, kým sa z nich stanú tašky. Takto mám rozpracovaných niekoľko kabeliek a všetky musia vyčkať na svoj správny čas, kedy k nim nájdem vhodný strih a farebnosť detailov.

V poslednom čase však veľa vecí vzniká na objednávku pre konkrétnych zákazníkov, ktorí si želajú pozmeniť farebnosť, tvar, veľkosť, takže tie rozpracované kúsky si musia počkať. 
Preto všetky moje kolekcie dopĺňam postupne a nikdy nebudú dokončené.

Čí názor na vaši tvorbu je pro vás důležitý? Máte někoho takového?
Pri svojom domácom spôsobe života s malým dieťaťom ozvláštnenom pobytmi na detských ihriskách si veľmi nemám s kým prehodiť názory na tému tvorby. Mám však manžela, ktorý má vzťah k umeniu, dizajnu a má svoj názor (aj na moju prácu), čo samozrejme vítam, pretože spätná reakcia je pre mňa dôležitá. Negatívna aj pozitívna.
A absolútne objektívne názory počujem od svojich dcérok: “ Maminka, ty si urobila peknú tašku!“, „Maminka, ty máš krásne vlasy.“, „Jééj, ty máš pekné náušnice!“…  radosť počúvať :-)

Doporučte Fler tvůrce, které máte ráda.
Fler je nekonečný virtuálny priestor plný tvorivých a nápaditých osobností a veľa z nich som zatiaľ ani nestihla objaviť, ale určite by som vyzdvihla nevšednú a krásne prezentovanú tvorbu Pinoženky, grafiky a ilustrácie peekaboo.books, nápaditý prístup k riešeniu interiéru a dizajnu nábytku Ozdobené přírody, svieži pohľad na praktickú módu v tvorbe ATOM RAT, čisté prepojenie tlačeného dekoru a odevu v práci Babazinky, bravúrne spojenie maľby, odevu a poľovníckej tematiky LIPPATUKKY (v mojich očiach objav roka)… a mohla by som pokračovať do nekonečna.

Kdybyste měla upozornit na jeden svůj výrobek z Fleru, který by to byl a proč?
Mám kúsky obľúbené a menej obľúbené, ale po dlhom premýšľaní, čo z tej kopy vypichnúť,  ma napadne Línija pánska, ktorú som urobila pre manžela a už pár rokov ju s obľubou nosí (dúfam), niekedy až extrémne testuje jej záťažovosť  a ona zostáva stále ako nová. Už by som ho mala obdarovať nejakou novinkou…

Nosíte své výrobky, nebo jste kovářova kobyla?
Raz za rok mi skončí na pleci nejaký štartovný model, ale keďže mám slabosť pre sekáče, nemám o tašky a kabelky núdzu. Z tých svojich si vyberám tie jednoducho riešené, takmer bez dekoru… asi reakcia na každodennú prácu.

Čemu se ráda věnujete ve volném čase, když netvoříte?
Voľný čas... nádherný pojem!!! Nemám ho… lepšie povedané nejako sa mi stráca medzi deťmi, taškami, domácnosťou a ťažko ho viem nájsť. Nepoznám hranicu medzi voľným časom a deťmi, voľným časom a tvorbou. Každý deň sa ten voľný čas začína okolo 21.30 hod., keď deti pospia a to si s manželom pozrieme nejaký film (myslím tým skutočný film, nie televíznu reklamu doplnenú komerčným bezduchým sledom obrázkov) spríjemnený fľašou chutného vína.
No mám rada knihy, umenie, galérie, koncerty, hudbu… ale to je pre mňa momentálne skôr vzácnosťou.
Je tu však jeden svetlý bod v každodennom kolotoči. „Môj“ voľný čas – absolútny a doslovný príde každú druhú stredu (tá druhá – prvá je manželova), keď s balíčkom obloženého chleba v ruke dám rodinke pusu na dobrú noc, zabuchnem dvere a trielim do filmového klubu a podľa zásady „keď už - tak UŽ“ sa nevrátim skôr ako po polnoci, pretože dobrý film nestačí len vidieť, ale aj ho rozobrať zo všetkých strán s dobrou partiou „kinofilov“ pri dobrom pive.

Jak vypadá váš ideální den?
Najradšej by som odpovedala: Deň strávený v Galérii moderného umenia v Barcelone, alebo deň strávený na prieskume VŠVÚ v Bratislave plný sviežich nápadov, mladej umeleckej tvorby zo všetkých oblastí…
Život ma naučil tešiť sa z malých radostí, takže skromne:
Ráno vstanem a nepreberie ma otázka: „Ako to všetko stihnem?!“, ale dám si kávu, zistím, že je uvarené, upratané, vypraté, objednávky vybavené. Manžel zoberie deti na prechádzku (bývame v paneláku, takže už 5 rokov 365 dní v roku (s výnimkou chorôb) trávim kopec času s deťmi vonku, alebo v lete na plavárni), ja si pustím dobrú hudbu a siahnem po nejakom novom materiáli, aby som ho pretvorila do novej podoby. Poobede unavená rodina zaspí a mne sa podarí ten kus látky premeniť na novú tašku. Potom sa vyberieme na kávu/pivo s priateľmi a ideálny pokojný deň zavŕšim útekom do kina, alebo na koncert.
No mám radosť už len z toho, že deň plynie v pohode, ja nemusím hľadieť na hodinky, môžem nečinne sledovať decká v ich komicko-vážnych rozhovoroch a hrách a popri tom si prečítať aspoň časť zaujímavého časopisu.

Jaké máte pracovní plány pro příští týden a jaké pro příští rok?
Ten budúci rok bude vo veľa veciach prelomový s veľkými zmenami. Evička pôjde do škôlky, ja sa s radosťou vrátim medzi študentov a budem sa snažiť efektívne prepojiť profesiu učiteľky a kabelkárky. Ak všetko pôjde podľa plánu, presťahujeme sa do nového domu s vlastnou dielničkou (momentálne je moja dielňa súčasťou detskej izby) a dvorom pre deti. Naivne verím, že budem mať viac času na nové veci a nové kolekcie.
Bude to pre mňa nepredstaviteľná zmena, že budem pracovať niekoľko hodín vkuse, pretože momentálne je môj pracovný čas rozložený na kúsky počas celého dňa.  Nebude sa pri mne nikto hrať, sypať na kopu všetky karabínky, pracky a spony, ťahať nite po byte a nebudem musieť dávať pozor, aby som pri šití nezhodila  koníkov a somárikov v zástupe naukladaných okolo môjho stroja. Príde 10.00 hod. a nebudem mať s kým ísť na prechádzku a poobede nebudú básničky a rozprávky. Bude mi smutno za týmto krásnym (aj keď náročným) obdobím. A začnem konečne chodiť na masáže chrbtice…